Kallima Blog

19 apr
2014

Ostrý kameň - Záruby

Je pekná veľkonočná sobota, deň ako stvorený na spoločný rodinný výlet do prírody. Ako cieľ dnešného výletu sme si vybrali najvyšší vrch Malých Karpát - Záruby (768 m n. m.), na ktorý vystúpime cez zrúcaninu hradu Ostrý Kameň. Nie sme v kompletnom zložení, vrátane štvornohej Lisy je nás päť a túru začíname na malom parkovisku pri Bukovskej priehrade, popri ktorej sa najskôr po modrej a žltej turistickej značke dostaneme na červenú, po ktorej budeme pokračovať až na Záruby.

Priehrada Buková

Príjemná prechádzka okolo priehrady sa o chvíľu mení na strmé stúpanie k hradu. Časť stromov je už odetá do sviežej zelene a na skalných bralách hradu, ako aj na vápencovom hrebeni, kvitnú prvé jarné kvety.

Ruiny hradu ležia na hlavnom hrebeni Zárub v nadmorskej výške 576 m, čím sa hrad radí k najvyššie položeným v Malých Karpatoch. Pochádza z 13. storočia a ako jeden z viacerých pohraničných hradov mal za úlohu strážiť hranice Uhorska. Jeho éra končí v 18. storočí, kedy bol najskôr počas Rákociho povstania poškodený, postupne strácal svoju funkciu a od konca 18. storočia, podobne ako väčšina našich hradov, už len chátra.

Časť priehrady Buková a veterná elektráreň Cerová

Ruiny hradu Ostrý kameň

Po krátkej prehliadke zrúcanín pokračujeme po strmom vápencovom hrebeni na vrchol Zárub. Je to pekný výstup s výhľadmi, nakoľko zo začiatku vedie trasa po holom skalnom hrebeni.

Práchnovec kopytovitý (Fomes fomentarius), luskáč lekársky (Vincetoxicum hirundinaria),
mliečnik mnohofarebný (Tithymalus epithymoides)

Dúška včasná (Thymus praecox), rozchodník biely (Sedum album),
hadomor rakúsky (Scorzonera austriaca)

Záruby (768 m n. m.) - najvyšší vrch Malých Karpát

Cestu hrdinov SNP, ktorej trasa vedie cez Brezovú pod Bradlom, Myjavu a Veľkú Javorinu, až na Duklu, po krátkej chvíli opúšťame, aby sme sa strmým zostupom po zelenej, dostali do sedla Záruby.

Veronika obyčajná (Veronica chamaedrys), prvosienka jarná (Primula veris),
mliečnik chvojkový (Tithymalus cyparissias)

Naspäť k priehrade sa vraciame dolinou po modrej turistickej značke medzi hrebeňom Zárub na pravej strane a Čelom, s Veterlínom na ľavej. Pôvodne plánovaný výstup na Čelo a Veterlín preventívne rušíme, nakoľko sa začína podozrivo zmrákať. Takmer celou dolinou nás sprevádza vôňa cesnaku medvedieho.

Cesnak medvedí (Allium ursinum), hluchavka škvrnitá (Lamium maculatum),
mesačnica trváca (Lunaria rediviva)

Pri návrate k autu sa nad hrebeňom Malých Karpát kopia čierne mraky a rozhodnutie vynechať hrebeň Čela a Veterlína sa ukázalo nakoniec ako rozumné. Až doma sa dozvedáme, že na druhej strane Karpát v Smoleniciach bola v čase nášho odchodu silná búrka.

Posledná aktualizácia 7. decembra 2016

Autor: Jaroslav Švec
|Zobrazené 200 x|