Kallima Blog

14 apr
2017

Opäť na Kobyle

Kuželovský veterný mlyn

Začínajú Veľkonočné sviatky, kedy je príležitosť, aby sa opäť stretla aspoň časť našej rodiny a ako už máme vo zvyku, využijeme pekné počasie na vychádzky do prírody. Poďte sa s nami pozrieť na Žalostinskú vrchovinu - najjužnejšiu časť Bielych Karpát, kam sme sa spoločne vybrali obdivovať krásy jarnej prírody.

Z parkoviska pred Kuželovským veterným mlynom odchádzame len vo štvorici a Lisa, pretože Matej intenzívne trénuje na Cyklomaratón Bratislava – Jasná 2017. Ideme na Kobylu 582 m n. m., ktorá je na moravskej strane najvyšším bodom Žalostinskej vrchoviny. Necelých 11 km prejdeme čiastočne po Vrbecko - Kuželovskom chodníku, čiastočne po turistických značkách, nakukneme na Vojšické lúky a po červenej a neskôr zelenej turistickej značke sa vrátime naspäť k autu.

Na poli pri Kuželovskom mlyne neďaleko vrchu Bojiště 439 m n. m. stojí už niekoľko rokov veterná elektráreň. Nepamätám sa či sa vôbec niekedy vrtuľa točila.

Peniažtek roľný (Thlaspi arvense)

Polia sú už nádherne zelené a medzi nimi vo veľkom množstve rastie, ako úmyselne vysiaty, peniažtek roľný (Thlaspi arvense). Je to nepríjemná burina, ale zároveň aj liečivá rastlina s močopudnými účinkami.

Počasie je nádherné, po oblohe sa prevaľujú pekné oblaky a výhľady naozaj stoja za to. V diaľke PR Machová. Pokračujeme miernym stúpaním pozdĺž pravého prítoku riečky Teplica. Cesta je bohato lemovaná rozkvitnutými drevinami.

Pri potoku kvitne vlhkomilné záružlie močiarne (Caltha palustris), ktorého veľkokveté a plnokveté kultivary sa pestujú aj v záhradách. Nesmieme zabúdať, že záružlie močiarne je mierne jedovaté - obsahuje alkaloid magnoflorin a v minulosti sa využívalo aj v ľudovom liečiteľstve ako preháňadlo a močopudný prostriedok.

Záružlie močiarne (Caltha palustris)

Pekne vyčistená studnička Lipina 421 m n. m. je súčasťou Vrbecko - Kuželovského chodníka a v jej okolí fotografujeme prvé zaujímavé rastliny. Iskerník zlatožltý (Ranunculus auricomus agg.) je v skutočnosti skupina viacerých druhov a prechodných typov iskerníkov.

Iskerník zlatožltý (Ranunculus auricomus)

V okolí studničky sa nachádza bohatá populácia vstavača bledého (Orchis pallens). Je to naša najranejšia orchidea, ale na tomto mieste, na rozdiel od NPR Zahrady pod Hájem, ešte len začína kvitnúť.

Vstavač bledý (Orchis pallens)

Nezelený zubovník šupinatý (Lathraea squamaria) sa dá nájsť len na jar v období kvitnutia, pretože po odkvitnutí nadzemná časť rýchlo odumiera a prevažná časť rastliny je ukrytá v zemi, kde parazituje na koreňoch stromov. Okrem vstavača bledého sa tu vyskytuje aj naša, asi najbežnejšia orchidea, bradáčik vajcovitolistý (Listera ovata), ktorý kvitne o niečo neskôr.

Zubovník šupinatý (Lathraea squamaria)

Bradáčik vajcovitolistý (Listera ovata)

Neďaleko turistického chodníka už z diaľky pútal pozornosť lykovec jedovatý (Daphne mezereum) so zvláštnymi svietivo žltozelenými listami, rastúci na okraji lesa.

Lykovec jedovatý (Daphne mezereum)

V sedle U Tří kamenů je vybudovaný nový krb s prístreškom, lavičkami a tak spoločne s altánkom Zbojník, postaveným neďaleko, tvorí príjemné miesto na odpočinok. Veternica hájna (Anemone nemorosa), ktorú sme tu našli pravdepodobne nie je pôvodná, pretože rástla hneď neďaleko pivoniek, ktoré tu niekto zasadil vedľa kríža.

Veternica hájna (Anemone nemorosa)

Od sedla U Tří kamenů pokračujeme miernym stúpaním popri lese. Sú tu nádherné výhľady, ku ktorým sa vôbec nehodia rachotiaci motorkári, ktorí si svojim spôsobom užívajú krásy jarnej prírody.

Vrbovce, vľavo Ostrý vrch 602 m n. m., v strede Vesný vrch 564 m n. m. a vpravo Pecková 568 m n. m.

Ostrý vrch 602 m n. m.

Studnička u hrabu sa dá nájsť len intuitívne, pretože chodník k nej nevedie. Hoci je pred studničkou mokro s blatom, voda z nej netečie. Všade okolo sú bohaté porasty cesnaku medvedieho (Allium ursinum).

Okrem cesnaku medvedieho sme tu našli aj hviezdnatec čemericový (Hacquetia epipactis), lipkavec marinkový (Galium odoratum) (nám starším skôr známy pod menom marinka voňavá) a veternicu iskerníkovitú (Anemone ranunculoides).

Hviezdnatec čemericový (Hacquetia epipactis), lipkavec marinkový (Galium odoratum) a veternica iskerníkovitá (Anemone ranunculoides)

Od studničky sa opäť vraciame na turistický chodník a po krátkom stúpaní lesom sme na najvyššom bode dnešnej našej túry. Kobyla 582 m n. m. je na moravskej strane najvyšším bodom Žalostinskej vrchoviny. Je to rázcestník turistických chodníkov s nádhernými výhľadmi k Vojšickým lúkam, národnej prírodnej rezervácie Čertoryje a ďalej až po Kyjovskú pahorkatinu.

Vojšické lúky a NPR Čertoryje, vpravo Travičná 380 m n. m. s rozhľadňou

Vojšické lúky a NPR Čertoryje

Po krátkej prechádzke Vojšickými lúkami, sa vraciame na Kobylu a k sedlu U Tří kamenů, odkiaľ pokračujeme ku Kuželovskému veternému mlynu po zelenej turistickej značke, ktorá čiastočne kopíruje najhornejšiu časť riečky Teplica. Tá pred Vrbovcami, časti Šance - U Sabotů prechádza na Slovensko, pokračuje až k Senici, kde napája Kunovskú priehradu a za Senicou sa po 34 km z pravej strany vlieva do rieky Myjava.

Prešli sme necelých 11 km a už nás čaká len cesta späť na Myjavu. Na zajtra máme v pláne opäť Biele Karpaty - výstup k rozhľadni na Veľkom Lopeníku.

Fotografie vo väčšom rozlíšení si môžete pozrieť kliknutím na tento odkaz

Posledná aktualizácia 27. apríla 2017

Autor: Jaroslav Švec
|Zobrazené 2397 x|