Kallima Blog

02 MAR
2011

Začína sa čas porofylí

Cez deň je už teplo a na slnku teplota presahuje aj 10 °C, ale v noci stále klesá aj pod -7 °C. Včera začala meteorologická jar a do začiatku astronomickej už tiež nechýba veľa dní. To je práve čas, kedy začínajú kvitnúť lomikamene zo skupiny Porophyllum. Ešte donedávna by ste ich v literatúre našli pod menom Kabschie a dnes, ak budete čítať o lomikameňoch zo sekcie Porphyrion tak vedzte, že je reč práve o nich – nádherných porofylách.

Napriek ich neopakovateľnej kráse, vďaka ktorej patria medzi klenoty jarných skaliek, v záhradníctvach ich väčšinou nenájdete. Nie preto, že by boli vzácne, alebo ťažko pestovateľné. Dôvod je veľmi jednoduchý, kvitnú veľmi zavčasu na jar a v období keď sa nadšenci kvetov a jarných nákupov začnú hromadne hrnúť do záhradníctiev, obyčajne odkvitajú a v tej dobe sú už ťažko predajné. Aj tá najkrajšia rastlinka s odkvitnutým kvetom jednoducho neláka. Pravda, dôvodov prečo nie sú v záhradníctvach je viac. Okrem veľmi včasného kvitnutia, ktoré je z pohľadu obchodu dosť veľká nevýhoda, je potrebné vedieť, že od zapichnutia rezku do sadbovača potrebujete minimálne 3 roky, na dopestovanie predajnej rastlinky v 7 cm kvetináči. A takto by som našiel ešte ďalšie dôvody prečo je pestovanie porofylí v záhradníctvach nerentabilné a prečo ich nájdete len u nadšencov skalničkárov.

Pestovanie botanických druhov porofylí je vo väčšine prípadov dosť náročné. Najmä druhy z veľmi vysokých nadmorských výšok nie sú dostatočne adaptované na podmienky pestovania v nížinných podmienkach. Inak je to u ich hybridov, ktorých bolo vypestovaných nespočetné množstvo kultivarov a stále sa objavujú nové. Kultivary pochádzajú mnohokrát z viacnásobnej hybridizácie a pri ich selekcii boli zohľadňované nielen ich morfologické vlastnosti, ale aj ich schopnosť rásť na skalkách, rôznych vegetačných nádobách a kvetináčoch v podmienkach, ktoré ani zďaleka nezodpovedajú vysokohorskej klíme. Univerzálny kľúč na pestovanie porofylí samozrejme neexistuje, ale ich nároky sa dajú zhrnúť do niekoľkých bodov, ktoré ak dodržíme, nám zaručia úspech pri pestovaní.

  • Väčšina porofylí pochádza z vysokohorského prostredia a niektoré dokonca vystupujú až do nadmorskej výšky 4200 m n. m. Nájdu sa ale druhy, ktoré rastú v nadmorskej výške len 200 m n. m.
  • V prostredí v ktorom rastú, osídľujú najmä skalné štrbiny, kde jednotlivé rastliny nemajú k dispozícii veľa humóznej zložky a niektoré dokonca rastú len v čistom minerálnom substráte, takmer hydroponicky.
  • Zimné obdobie je pre ne vegetačným kľudom, kedy je rast a všetky životné pochody zastavený. Nepôsobia na ne negatívne vplyvy prostredia, škodcovia ani choroby a napriek krutým vysokohorským podmienkam sú v relatívnom teple, pretože sú prikryté dostatočnou vrstvou snehu.
  • Začiatok vegetačnej sezóny je sprevádzaný intenzívnym topením snehu, čím majú zabezpečené dostatočné množstvo vlahy. V tomto období začína hromadné kvitnutie.
  • Vegetačné obdobie je relatívne krátke a trvá obvykle len 4 – 5 mesiacov. Počas neho majú k dispozícii dostatok slnečného svetla a vlahy a dochádza k rastu nových ružíc a dozrievaniu semien.
  • Koniec vegetačného obdobia je sprevádzaný relatívnym suchom. Skalné štrbiny sú ale stále vlhké, čím majú zabezpečený dostatok vlahy. V tomto období dozrievajú pletivá a pripravujú sa na dlhé obdobie vegetačného kľudu.
  • V podmienkach v ktorých rastú teploty nad 30 °C jednoducho neexistujú – sú to chladnomilné druhy.
Štrbiny, škáry, diery ...

Porofylám sa jednoducho nebude dariť, pokiaľ ich zasadíte rovno na záhon. Ani skalkou, kde sú kamene poukladané len na povrchu pôdy sa im nezavďačíte. Aby sa im darilo, ich korene jednoducho musia byť v kontakte so studeným a vlhkým, najlepšie jemne pórovitým kameňom, kde je zabezpečená jemná kapilárna vzlínavosť. Ideálnym prostredím sú travertínové (tufové) balvany, do ktorých navŕtame dostatočne hlboké a úzke diery. Podstatná časť takýchto balvanov musí byť zahrabaná v zemi, aby nevysychali a boli dostatočne chladné aj v horúcich letných dňoch.

Získať takéto tufové kamene je v súčasnosti dosť problematické a hlavne nákladné. Našťastie existuje niekoľko možností, ako ich aspoň čiastočne nahradiť. Jednou z funkčných alternatív sú dierované tehly zapustené do zeme. Alebo úzke šalovacie tvárnice, v ktorých vytvoríme úzke štrbiny z tenkých škridiel, z čistej pálenej hliny, vložených vedľa seba na kolmo, alebo opäť z dierovaných tehiel. Podobne postupujeme, pokiaľ chceme pestovať tieto lomikamene v kamenných korytách, alebo iných vegetačných nádobách. Pre pestovanie zbierkových porofylí je veľmi vhodné vysádzať ich do hlinených kvetináčov, ktoré sú ešte zapustené v ďalšom väčšom kvetináči a voľný priestor je vyplnený riečnym pieskom, ktorý udržujeme stále vlhký.

Substrát, vlhkostné pomery ...

Substrát do ktorého ich sadíme musí byť dostatočne minerálny, priepustný a vzdušný, aby mali korene dostatočný prísun kyslíka a pritom zostával stále mierne vlhký, ale nie rozbahnený. To dosiahneme pridávaním kamennej drviny s ostrými hranami. Ja používam drvený melafýr a dolomit. Preosiaty riečny štrk s okrúhlymi kamienkami nie je vhodný, naopak mletý s ostrými hranami použiť môžeme. Samozrejme chemizmus substrátu je potrebné prispôsobiť nárokom jednotlivých kultivarov podľa toho či sú vápnomilné, alebo vápnobojné. Pokiaľ sa porofylá pestujú v kvetináčoch dobrou variantov pre zvýšenie priepustnosti substrátu je agroperlit, prípadne ekogrit. Táto zložka by mala tvoriť 30 – 50 % substrátu.

Štrbiny, do ktorých porofylá sadíme, musia byť vždy úzke, v nich nedochádza k premokreniu substrátu

Vlhkostné pomery sa snažíme prispôsobiť podmienkam, aké panujú vo vysokohorskom prostredí. V jarnom období im zabezpečíme dostatok vlahy a ak nie je topiaci sa sneh ani neprší, je potrebné zalievať. V lete, najmä počas veľkých horúčav, nesmieme dopustiť aby preschli. Pri zalievaní musíme byť veľmi opatrní, pretože v tomto období hrozí najväčšie riziko podparenia. Koncom leta a v jeseni porofylá už pomaly pripravujeme na zimu, a preto ak je teplá a daždivá jeseň, množstvo zrážok redukukujeme primeraným krytom, čím zabezpečíme ich pomalú prípravu na vegetačný odpočinok. Ideálna zima pre porofylá je dostatočne vysoká a stála snehová prikrývka s mrazmi, čo sa najmä v nížinných podmienkach dosiahnuť nedá. Počas silných holomrazov, prípadne vlhkej a teplej zimy je dobré tieto lomikamene prikrývať tabuľkou skla, pri zabezpečení dostatočnej cirkulácie vzduchu. Čečinu v žiadnom prípade u týchto druhov nepoužívame.

Stanovište ...

Výsadbu na skalku tiež prispôsobujeme pomerom v akých rastú vo svojom prirodzenom prostredí. Vždy ich sadíme na svahy orientované na východ až sever. Keďže porofylá neznášajú tieň, nikdy ich nesadíme pod stromy. Vzhľadom k svojej veľkosti a pomalému rastu sú to ideálne skalničky pre pestovanie v hypertufových korytách a iných vegetačných nádobách a pre zbierkové účely aj v tzv. kvetináčovej kultúre, najlepšie v skalničkovom skleníku. Kvetináče a iné nádoby s výsadbou porofylí tiež umiestňujeme na stanovištia, kde nie je intenzívne slnečné žiarenie, aby nedochádzalo k ich prehrievaniu.

Porofylá nikdy nevysádzame na južné svahy skaliek s úpalom

Pokiaľ máme skalku orientovanú len na juh, prípadne západ, ani tu sa týchto nádherných rastlín nemusíme úplne vzdať. Stačí ak zasadíme menej náročné druhy tak, aby boli podstatnú časť dňa chránené proti slnku napr. veľkým kameňom.

Zdá sa vám pestovanie porofylí zložité a náročné? Vyskúšajte a potom hodnoťte. Ak ich raz začnete pestovať na skalke, v hypertufovom koryte, alebo len jednoducho v truhlíku umiestnenom na východnom alebo severnom balkóne, už sa ich pravdepodobne nikdy nevzdáte a zamilujete si ich ako ja a mnoho ďalších skalničkárov.

Autor: Jaroslav Švec
|Zobrazené 1933 x|