Kallima Blog

27 mar
2016

Za bielymi šafranmi

Je veľkonočná nedeľa a celkom slušné počasie, vhodné na prechádzku do prírody. V záhrade už kvitnú mnohé skalničky a nedávna vychádzka do moravských Bielych Karpát nás presvedčila, že aj tu sa prebúdzajú prvé jarné kvety. Pri našej vlaňajšej návšteve prírodnej pamiatky Za lesem, boli šafrany bielokveté dávno odkvitnuté, dnes ideme s nádejou, že nájdeme aj kvitnúce rastliny. Je to jediná lokalita v Bielych Karpatoch, kde rastie šafran bielokvetý (Crocus albiflorus) a nielen on. Pôvodne tu rástol aj horec Kochov (Gentiana acaulis), ktorý ale vplyvom intenzívneho a necitlivého obhospodarovania lokality úplne vyhynul, a preto tu od r. 1995 tu prebieha pokus o jeho reintrodukciu. Horce takto zavčasu na jar nekvitnú a hľadať nenápadný trs listov v suchej tráve nemá zmysel. Naopak u šafranov sme vystihli vrchol ich kvitnutia a tak sme mohli obdivovať niekoľko stoviek rozkvitnutých rastlín.

Auto nechávame na rovnakom mieste ako vlani keď sme šli k rozhľadni U Křížku a k prírodnej pamiatke ideme pešo. Vyzerá to nádejne. Popri ceste už kvitne zopár lykovcov jedovatých, podbeľ liečivý, deväťsil biely a pľúcnik mäkký.

Lykovec jedovatý (Daphne mezereum)

Podbeľ liečivý (Tussilago farfara), deväťsil biely (Petasites albus) a pľúcnik mäkký (Pulmonaria mollis)

Pred prírodnou pamiatkou je okraj lúky plný aut. Je to celkom prekvapenie, turisti idúci na Veľkú Javorinu tu nezvyknú parkovať, buď zaparkujú hneď pri ceste ako my, alebo až pri Kamennej boude. Nakoniec vysvitlo, že je to akcia zameraná na sčítanie kvitnúcich šafranov.

Šafran bielokvetý (Crocus albiflorus)

Takú záplavu kvetov sme nečakali, bolo ich skutočne neúrekom (údajne okolo 800 až 900 kvitnúcich rastlín). Jednoducho pastva pre oči. Tých pár kvitnúcich snežienok sme tentoraz ani moc nevnímali.

Cestou naspäť si robíme ešte pár zastávok. Jednou z nich je Velká nad Veličkou, kde na okraji NPR Zahrady pod Hájem s kvitnúcimi drieňmi rastú celé koberce cesnaku medvedieho.

Drieň obyčajný (Cornus mas)

Druhá zastávka je v Javorníku. Pred týždňom sme v prírodnej pamiatke Nad Vápenkou našli prvé kvitnúce poniklece. Táto malá lokalita, neďaleko železničnej stanice Javorník, je známa bohatým výskytom ponikleca veľkokvetého (Pulsatilla grandis). Podľa literárnych údajov by to mala byť najväčšia populácia v Bielych Karpatoch. Dnes tu kvitne niekoľko desiatok rastlín.

Poniklec veľkokvetý (Pulsatilla grandis)

Z prírodnej pamiatky sa ešte ideme pozrieť na rozhľadňu Drahy. Je to jedna z trojice rozhľadní (Poľana, Hrajky) postavených na slovensko-moravskom pomedzí v rámci projektu "Pozrime sa cez hranice z výšky". Výstavba rozhľadne (podobne ako zvyšných dvoch) bola z väčšej časti financovaná EU, stojí v nadmorskej výške 360 m, hneď vedľa cesty spájajúcu Myjavu a Veselí nad Moravou. Konštrukcia je drevená, vysoká je 19 m, vyhliadková plošina je o 1 meter nižšie. Napísalo sa o nej veľa negatívnych hodnotení, ale hoci nie je postavená na kopci, je z nej aspoň čo to vidieť, navyše stromy pri nej nerastú, taj určite ju za pár rokov neprerastú. Tiež nie je úplne pravda, že z nej nie je vidieť na Slovensko. Osadu Šance (pôvodný názov U Sabotů), ktorá pôvodne patrila do Českej republiky a od r. 1997 je už súčasťou obce Vrbovce, naozaj nie je vidieť, ale Ostrý vrch nad Vrbovcami áno. Výhľady na moravskú stranu sú už lepšie. Reálne rozmýšľajúci človek sa ale neubráni myšlienke, načo sa budujú takéto stavby, akože financované EU, ktoré sme v skutočnosti zaplatili my vo forme členského podielu.

Rozhľadňa Drahy

Prírodná pamiatka Velický hliník

Škoda, mám so sebou len makroobjektív s ohniskom 60 mm (prepočítane na FF 120 mm) a s tým sa mi dosť ťažko fotografujú výhľady z rozhľadne. Tak možno niekedy nabudúce.

Fotografie vo väčšom rozlíšení si môžete pozrieť kliknutím na tento odkaz

Posledná aktualizácia 26. októbra 2020

Autor: Jaroslav Švec
|Zobrazené 788 x|