Kallima Blog

12 JUN
2012

Viete čo je Kallima?

Mnohým z Vás sa možno vybaví scéna z druhého pokračovania filmu Indiana Jones a chrám skazy, v ktorej šaman kanibalistickej náboženskej sekty pri rituálnom obrade roztiahol ruky a bezprostredne pred uskutočnením krvavej obety vzýval bohyňu Kálí a pritom kričal: "Kálí má". Môžem vás ubezpečiť, že nepatríme medzi vyznavačov hinduizmu a Kallima nemá nič spoločné s pradávnou indickou bohyňou Kálí - manželkou boha Šivu. Nemá nič spoločné ani s rôznymi krvavými rituálmi a obeťami, s ktorými bohyňu Kálí často spájajú.

Je takmer neviditeľná a vzápätí vás prekvapí svojou krásou. Možno sa bohyne Kálí niekedy v dávnej minulosti dotkla mávnutím svojich pestrých krídel, pretože v oblasti kde vyznávajú hinduizmus sa vyskytuje. Kallima (meno má pôvod v gréčtine - Kallimos, κάλλιμος, od kallos/kalli-, krása/krásny) je totiž motýľ, presnejšie rod tropických motýľov z čeľade Nymphalidae – babôčkovité. Takmer v každej knihe venovanej náuke o motýľoch – Lepideptorológii, či v cestopise z juhovýchodnej Ázie, nájdete zmienku o najtypickejšom a možno aj najkrajšom predstaviteľovi tohto rodu, o motýľovi - Kallima inachus. Angličania mu dali zodpovedajúce meno Orange Oakleaf, Orange Dead Leaf, čo doslovne znamená "oranžový dubový list", alebo "oranžový suchý list". Slovenské pomenovanie ale nemá, a preto sa vám určite hodí ak si zapamätáte, ako ju volajú v štátoch juhovýchodnej Ázie:

Kórejsky: 가랑잎나
Japonsky: コノハチョウ(Konoha-chou)
Thajsky: ผีเสื้อใบไม้ใหญ่อินเดีย
Čínsky: 枯葉蝶

Kallima inachus sa vyskytuje na pomerne veľkom území v juhovýchodnej Ázii. Areál rozšírenia siaha od Indie a Pakistanu na západe, cez Barmu a Čínu až po Japonské ostrovy na východe. Žije takmer výlučne v nižšie položených tropických lesoch. Zamatovo čierne húsenice so žltými chĺpkami sa najčastejšie živia na rastlinách Strobilanthes capitatus (Acanthaceae), Girardinia diversifolia (Urticaceae) a Polygonum orientale (Polygonaceae). Dospelé jedince (imága) najviac obľubujú nektár a rastlinné šťavy zo spadnutého a už hnijúceho ovocia.

Motýle dorastajú do strednej veľkosti a rozpätie krídel je 75 – 120 mm. Vrchná strana krídel má tmavú farbu s modrým leskom a na predných krídlach žiaria oranžovočervené pruhy. Spodná strana krídel je sfarbená nenápadne v hnedých tónoch, s kresbou imitujúcou žilnatinu suchého listu. Pre Kallimu je typické, že lieta pomerne málo a len na krátke vzdialenosti. Je veľkou vzácnosťou odfotografovať ju s otvorenými krídlami, pretože keď sedí má vždy krídla pritisnuté k sebe a imituje tak suchý list, čím úplne dokonale splýva s okolím. Ak ich aj otvorí, tak len na veľmi krátky čas. Tieto dokonalé tzv. listové mimikry - preslávili motýľa Kallima inachus a to je dôvod prečo je často spomínaná v zoologickej literatúre.

V priebehu roka má obvykle 2 generácie, z ktorých jedna žije v období sucha a druhá v období dažďov. Tieto 2 formy sa navzájom odlišujú nielen veľkosťou, forma z obdobia dažďov je menšia, ale tiež intenzitou farieb na krídlach. Forma z obdobia dažďov má sýtejšie farby a tiež spodná strana krídel je u nej tmavšia a lesklejšia, čo imituje mokré listy.

Do rodu Kallima patrí ešte asi 9 ďalších druhov, ktorých areál rozšírenia siaha od Madagaskaru, cez Pakistan, Indiu, Sri-Lanku, štáty juhovýchodnej Ázie, Čínu a Japonsko až na ostrov Nová Guinea. Podobne ako Kallima inachus aj ostatné príbuzné druhy majú vyvinuté listové mimikry.

Prečo práve Kallima?

Kallima sa u nás objavila spoločne s príchodom malého plyšového psíka – Anitky v decembri 1994. Odvtedy je súčasťou nášho života.

Autori fotografií motýľa Kallima inachus Andrey Antov Photography - Butterflies and Moths a Isaac Kehimkar - Butterflies of North East India, ktorým týmto ďakujem za súhlas použiť a publikovať ich fotografie v tomto príspevku.

Autor: Jaroslav Švec
|Zobrazené 1320 x|