2016
Veľký Manín
Údolie Váhu pod Považským hradom a Klapami
Myšlienka ísť na Veľký Manín prišla spontánne a tak bez nejakej zvláštnej prípravy sme sa v sobotu ocitli pri kempe. Nemôžeme nič pokaziť, pôjdeme po značkách a tak by nám nič nemalo ujsť. Až po návrate domov som zistil, že pre túru na Veľký Manín to tak celkom neplatí. Je dobré, ak si človek najskôr pozrie nejaké reportáže od tých čo tam už boli a potom mu neujdú práve tie najkrajšie miesta, ktoré na značkovanom chodníku nie sú.
Auto nechávame neďaleko autokempingu Manín a v trojici, spolu s Matejom, stúpame na Veľký Manín, k prvému cieľu dnešnej asi 13 km dlhej túry. Kráčame po žltej turistickej značke, ktorá vedie súbežne s náučným chodníkom.
Údolie medzi Malým Manínom a Dúbravkou
Zo začiatku, po prameň Záluská kyselka, je to len mierne stúpanie, ktoré sa neskôr mení na celkom strmý stupák, ale vďaka serpentínam nie je až taký náročný.
Prameň Záluská kyselka
Obmedzené výhľady na Považský hrad sa so zvyšujúcou nadmorskou výškou rozširujú a o chvíľu spoza hrebeňa vykúkajú aj Klapy (654 m n. m.) - nádherný vápencový vrchol, ktorý je súčasťou bradlového pásma Západných Karpát. Z posledných serpentín si ešte užívame posledné výhľady do údolia Váhu a na juhozápade, v miernom opare, dokonca vidieť aj Vršatecké bradlá.
Považský hrad, Klapy (654 m n. m.) v Javorníkoch
Po posledných serpentínach sme takmer na hrebeni a vchádzame do lesa so starými stromami. Ešte počas výstupu popri chodníku fotografujem dokvitajúce silenky, netýkavky a jedovaté vranovce, ktoré už majú plody - modročierne bobule.
Netýkavka nedotklivá (Impatiens noli-tangere), silenka červená (Silene dioica), vranovec štvorlistý (Paris quadrifolia)
Tu na čas opúšťame žltú turistickú značku, aj náučný chodník a po vyšliapanom chodníku s lesnými mužíkmi a v tieni stromov rastúcimi bielymi hubami, smerujeme k najvyššiemu bodu dnešnej túry.
Južný vrchol Veľkého Manína (891 m n. m.) je najvyšší vrch Súľovských vrchov, je zalesnený, nie sú z neho výhľady a dokonca naň nevedie ani turistická značka. O jeho existencii nás informuje len kamenná pyramída s drevenou informačnou tabuľkou.
Na Veľkom Maníne
Z južného vrcholu Veľkého Manína sa rovnakou trasou vraciame na žltú turistickú značku a pokračujeme k sedlu pod severným vrcholom Veľkého Manína (848 m n. m.).
Opäť je tu nenápadný a neznačený chodník, ktorým sa dostávame na vyhliadkovú plošinu, odkiaľ obdivujeme severnú časť Súľovských vrchov. Je to ideálne miesto na oddych s nádhernými výhľadmi na Malý Manín (813 m n. m.). V diaľke vidieť hradbu Súľovských skál so Súľovským hradom a najvyšším vrchom Bradou (816 m n. m.).
Malý Manín, Záskalie - Bazálovci
Bralá vyhliadky sú posiate práve kvitnúcimi rozhodníkovcami, zvončekmi, na zatienených miestach visia zo skál veľké trsy sladiča a miestami nachádzame aj ružice lomikameňov.
Rozchodníkovec najväčší (Hylotelephium maximum), zvonček pŕhľavolistý (Campanula trachelium)
Sladič obyčajný (Polypodium vulgare), lomikameň metlinatý (Saxifraga paniculata Mill)
Zostup z vyhliadky k zelenej značke pod Veľkým Manínom je poriadne strmý
Vzhľadom na nedostatočnú prípravu dnešnej túry, skalné okno, ktoré je len kúsok od vyhliadky nás ani nenapadne hľadať a z vyhliadky zostupujeme až k odbočke k Partizánskej jaskyni.
Skalná veža nad Partizánskou jaskyňou
K Partizánskej jaskyni vedie dobre značený chodník, v záverečných metroch istený reťazami. Prírodná pamiatka Partizánska jaskyňa (nazývaná aj Hrubá diera) je jedna z mála prístupných jaskýň v Súľovských vrchoch. Nachádza sa pod špicatou skalnou vežou v nadmorskej výške 784 m n. m. a má dĺžku 21 m.
Partizánska jaskyňa
Po návrate k žltej značke pokračujeme až k rázcestiu pod Veľkým Manínom, odkiaľ už ideme lesom, v ktorom si miestni usilovne chystajú drevo na zimu.
Na okraji lesa zas opúšťame turistickú značku a vychádzame na lúky, s prvými rozkvitnutými jesienkami, odkiaľ sú pekné výhľady na Kostolecký dóm. Za Dieňovkou sa pripojíme na náučný chodník, po ktorom dôjdeme až do Kostolca.
Jesienka obyčajná (Colchicum autumnale)
Kostolecký dóm spod Veľkého Manína
Veľký a Malý Manín
Veľký Manín - severný vrchol
Bosmany - skalné bralá nad Kostolcom, oficiálny názov Skala (659 m n. m.)
Kostolík v Kostolci
Návrat k autu bude síce cez peknú Kostoleckú a neskôr Manínsku tiesňavu, ale celá trasa bude po asfaltke. Navyše sa budeme vyhýbať autám, nakoľko je to jediná prístupová cesta do týchto končín.
Vstup do Kostoleckej tiesňavy. Po ľavej strane sa dvíhajú skalné bralá Drieňovky (639 m n. m.), vpravo zrázy Kavčej (601 m n. m.) s unikátnym Kostoleckým dómom.
Kostolecká tiesňava
Kostolecký dóm, je najväčší skalný previs na Slovensku (nazývaný aj Strecha Slovenska), nachádza sa v južnej stene vrchu Kavčia.
Vstup do Manínskej tiesňavy od Kostolca
Manínska tiesňava - druhá brána
Symbolický cintorín na Rozprávkovej lúčke
Cestou späť sa ešte zastavujeme na Rozprávkovej lúčke pri symbolickom cintoríne, odkiaľ sa dá úzkym skalným chodníčkom vystúpiť na malú vyhliadku pod bralo Černokňažník. Nachádza sa nad najužšou časťou Manínskej tiesňavy, odkiaľ je Malý Manín takmer na dosah. Kvitnú tu prilbice a drobné zvončeky.
Malý Manín takmer na dosah
Manínska tiesňava - prvá brána
Od najužšej časti Manínskej tiesňavy nám k autu zostáva už len posledný kilometer asfaltovej turistiky, čím uzatvárame okruh našej prvej návštevy Súľovských vrchov.
Posledná aktualizácia 30. apríla 2017