27 jún
2015

Rezervácia na konci sveta

Po doobedňajšom mrholení nakoniec radar Meteopressu dával prísľub, že popoludní bude pár hodín celkom pekne a oplatí sa spraviť malú exkurziu do prírody. Voľba padla na prírodnú rezerváciu Záhradská, nachádzajúcu sa neďaleko Starej Turej, v Bielych Karpatoch, rovno pod Javorinou. Z informácií na internete sa dalo zistiť, že by tu mali rásť 3 druhy kruštíkov ako aj ďalšie zaujímavé vlhkomilné rastliny. Po asi 18 km, tento krát pánskej jazdy, nechávam auto stáť pod stromom neďaleko konca sveta (presnejšie neďaleko krčmičky "Na konci sveta"). V aute mám pre istou pripravené rezervné topánky, ak by môj prieskum nedopadol šťastne a ja by som skončil v nejakej hlbšej bačorine, pri hľadaní živých pokladov našej prírody.

Od auta už idem po svojich po asfaltovej ceste smerom do lesa. Po krátkej chôdzi musím prekonať malý potôčik a pri tabuli označujúcej prírodnú rezerváciu (bez názvu) zostávam stáť v nemom úžase. Rezervácia je úplne celá pokosená! Počítal som so všetkými možnými alternatívami okrem tejto. Namiesto kvitnúcich rastlín je všade dôkladne vykosené strnisko a pri potoku hromady zožltnutých zhrabaných rastlín z rezervácie. Viem, o rezerváciu sa treba starať a pravidelne ju každoročne kosiť a odstraňovať nálety nežiaducich drevín, ale v polovici júna (podľa kôp zvädnutých rastlín to tak približne vychádza), keď je všetko v plnom kvete, to nedáva zmysel. No, aspoň si budem poriadne vidieť pod nohy a nehrozí mi čľupnutie do niektorej z barín močariska.

Prírodná rezervácia Záhradská

Rezervácia ma rozlohu niečo cez 1 ha a predstavuje úzky nezalesnený rovinatý pás nachádzajúci sa na ľavej strane potoka. Tento pás je v skutočnosti malé močarisko – nivná slatina, intenzívne podmáčaná vápenatými (penovcovými - travertínovými) prameňmi. Po ľavej strane táto vlhká lúka prechádza do strmého svahu, ktorý je po niekoľkých metroch lemovaný lesom. Prirodzene, z orchideí som nenašiel ani jednu rastlinku, ale zopár zaujímavých rastlín a zástupcov hmyzu sa mi nakoniec podarilo vidieť tesne pri potoku a potom hore na svahu pri lese. Nakoniec ani moja meteorologická predpoveď mi akosi nevyšla, pretože už od prvých minút pobytu v rezervácii ma sprevádzali kvapky vody z prevaľujúcich sa mrakov na oblohe.

Odchádzam sklamaný a rozčarovaný. Nakoniec som aspoň dostal vysvetlenie priamo od pracovníkov správy CHKO Biele Karpaty, ktorí sem pri mojom odchode prišli na kontrolu, prečo je rezervácia už pokosená. S kosením sú každoročné problémy a mnohokrát sa najmä v minulosti stalo, že rezervácia zostala nepokosená, alebo sa kosila až v septembri. V tomto roku sa ponúkla možnosť, síce nie v najvhodnejšom čase, ale bolo vhodné ju využiť. Takýto ojedinelý zásah rastlinám predsa neublíži, najmä ak sa nebude opakovať pravidelne.