2014
Po beckovských skalkách
Na Svetový deň vody - sobotu 22. marca vyšla meteorológom predpoveď a teplé jarné počasie, ako stvorené na výlet do prírody, nás vylákalo na návštevu jednej z najsevernejších lokalít výskytu hlaváčika jarného na Slovensku. Lokalita leží asi 30 km východne od Myjavy, na ľavej strane rieky Váh a je súčasťou tzv. Beckovskej brány, čo je oblasť kde sa končí podunajská nížina a začína sa Trenčianska kotlina.
Tvrdoš - Skalka pri Beckove
Počuli ste už slovo tvrdoš? Trochu zvláštne znejúce slovo nemá nič spoločné s tvrďasom, ale patrí do geologickej terminológie a ako už základ slova naznačuje, asi pôjde o niečo tvrdé. V skutočnosti je to názov, ktorý označuje nápadné skalné útvary, ako bradlá, skalné ihly a mestá, lávové sopúchy, ale aj stolové hory a podobné, väčšinou zvláštne a samostatne stojace prírodné dominanty. Tieto vznikli vplyvom erózie a denudácie menej odolných hornín, pričom tie tvrdé a odolné zostali na pôvodnom mieste. V odbornej geologickej literatúre nájdeme tvrdoš aj pod názvami "monadnock" a "butte".
Skalka pri Beckove - vápencový tvrdoš zabudnutý v poli
Práve takýto vápencový tvrdoš – Skalku pri Beckove, vytvorila v minulosti na úpätí Považského Inovca, na svojej ľavej strane rieka Váh. Je to malý vápencový útvar, neďaleko cesty medzi Rakoľubami a Beckovom, vysoký asi 15 m akoby zabudnutý uprostred obrábaných polí. Táto malá lokalita o rozlohe menej ako pol hektára patrí od r. 1983 medzi prírodné pamiatky Slovenska, pretože je domovom vzácnej teplomilnej flóry a fauny.
Blyskáč cibuľkatý (Ficaria bulbifera), slezinník červený (Asplenium trichomanes), rozchodníkovec najväčší (Hylotelephium maximum)
Skalka pri Beckove bola prvou zastávkou na našom mini botanickom výlete. Literatúra sľubovala výskyt ponikleca veľkokvetého (Pulsatilla grandis), o ktorom sme predpokladali, že ho nájdeme v plnom kvete. Žiaľ nepodarilo sa nám nájsť ani jednu rastlinku. Naopak práve kvitnúca chochlačka plná (Corydalis solida) tvorila miestami bohato kvitnúce porasty. Podobne aj veternica iskerníkovitá (Anemone ranunculoides) a blyskáč jarný (Ficaria verna) svojimi žltými kvetmi spestrovali pomerne suchý charakter celej lokality. Niektoré skaly boli husto porastené slezinníkom červeným (Asplenium trichomanes) a na niektorých miestach sme našli práve rašiace rastlinky - pravdepodobne rozchodníkovca najväčšieho (Hylotelephium maximum). Z vrcholu malého skalného "ostrova" opusteného v poli bol pekný pohľad na hlavný cieľ dnešného dňa – prírodnej rezervácie Beckovské skalice.
Pohľad na prírodnú rezerváciu Beckovské skalice z vrcholu skalky pri Beckove
Beckovské skalice
Územie ako stvorené na nenáročnú prechádzku v prírode, s možnosťou vidieť vzácne rastliny a živočíchy, umocnené krásnymi výhľadmi k Váhu a hrad Beckov. To je stručná charakteristika pomerne mladej prírodnej rezervácie v oblasti stredného Považia, ktorá bola zaradená medzi chránené územia Slovenska v roku 2003. Hlavný dôvod ochrany je výskyt predovšetkým teplomilných ohrozených rastlín a živočíchov, ako aj existencia širokej palety rozličných biotopov. Svojou rozlohou 29,5 ha patria Beckovské skalice medzi menšie chránené územia, pričom najvyššia kóta rezervácie dosahuje len 325 m n. m. V r. 2010 tu vybudovalo občianske združenie Pre Prírodu náučný chodník so siedmimi informačnými panelmi.
Krátku prechádzku začíname pri prvom/poslednom informačnom paneli, ktorý je postavený blízko cesty a tu máme zaparkované aj auto. Panel síce upozorňuje, že sa máme pohybovať len po vyznačenej trase, ale značenie nie je dobre vidieť, tak intuitívne ideme rovno za nosom. Je poludnie, väčšina ľudí asi sedí pri sobotňajšom obede a tak sme tu úplne sami. Prvú zastávku máme hneď po niekoľkých metroch pri sprašovej stene, kde okrem niekoľkých plastových fliaš sú oveľa zaujímavejšie veľké, modré blanokrídlovce obletujúce zvislú stenu. Sú to pravdepodobne včely samotárky, patriace k druhu drevár fialový - Xylocopa violacea.
Odkrytá sprašová stena - Beckovské skalice
Cestou ku kameňolomu míňame práve kvitnúcu čerešňu a prvé nad čím sa v starom opustenom kameňolome, hneď za druhým informačným panelom môžeme pokochať, je staré ohnisko. Ale sme úspešní aj po botanickej stránke, podarilo sa nám nájsť rozchodníky Sedum sexangulare a Sedum album, ktoré miestami tvoria navzájom poprepletané riedke trsy. Všetky pokusy nájsť aspoň jednu rastlinku skalnej ruže sú neúspešné. Skalné zrázy kameňolomu miestami ponúkajú pekné výhľady, ale okrem rozchodníkov, kvitnúcich trniek a pár žltých kvietkov patriacich pravdepodobne nátržníku Potentilla arenaria tu momentálne nie je čo obdivovať.
Opustený kameňolom - Beckovské skalice
Rozchodník šesťradový (Sedum sexangulare) - Beckovské skalice
Za hlaváčikmi
Hlaváčik jarný patrí medzi obľúbené a ľahko pestovateľné skalničky. I keď patrí medzi vzácne a zákonom chránené rastliny, nie je veľký problém zohnať ho u pestovateľov, pretože pri trošku šikovnosti a dostatočných vedomostiach sa ľahko rozmnožuje. Napriek tomu, že patrí medzi najrannejšie a najkrajšie rastliny na našich skalkách, vidieť ho rásť a kvitnúť v prírode sa nedá ničím nahradiť.
Hlaváčik jarný (Adonis vernalis) v prírodnej rezervácii Beckovské skalice
To, že už kvitnú vidíme aj z diaľky, ale nie sú ich tu stovky tak ako sľubuje odborná literatúra. Napriek nezvykle teplému počasiu, je predsa len začiatok tretej marcovej dekády a to nie je typické obdobie kvitnutia pre hlaváčik jarný. Na lúke s teraskami, za tretím informačným panelom, ich už zopár nachádzame. Sú nizučké, čiastočne ukryté v suchej tráve a svietia ako malé slniečka.
Škrapové pole - Beckovské skalice
Vierka ďalej stúpa cez škrapové pole a ja robím ešte jeden pokus a túlam sa po hrane kameňolomu dúfajúc, že nájdem nejaké skalné ruže. Okrem trsu rozchodníka bieleho, drobných nátržníkov a pekného výhľadu na Zelenú vodu sa mi ešte podarí uloviť fotografiu práve kvitnúcej drobučkej ostrice – Carex sp. S dodriapanými rukami od trniek pokračujem tiež hore škrapovým poľom – aj tu poriedko kvitnú hlaváčiky. Na severnej hrane kameňolomu sa nám konečne odkrýva pohľad na posledný cieľ dnešnej výpravy – hrad Beckov. Už tu začíname pomaly modifikovať dnešný plán a pri štvrtom informačnom paneli definitívne meníme náš pôvodný zámer prechodiť celú rezerváciu krížom krážom. Je sucho, vegetácia sa prakticky len začína prebúdzať a s najväčšou pravdepodobnosťou sme dnešný potenciál výskytu kvitnúcich rastlín asi vyčerpali. Ako bonus nakoniec získavame fotografiu práve kvitnúcej bližšie neidentifikovanej vŕby – Salix sp.
Hrad Beckov z prírodnej rezervácii Beckovské skalice
Malou okľukou okolo skalky pri Beckove s prísľubom, že sa sem určite ešte niekedy vrátime za orchideami, sa pomaly vraciame k autu a vyrážame smerom k Beckovu.
Krížom krážom (fotovýlety) nielen za kytkami
Nepatríme medzi veľkých tulákov, ale sem tam sa nám podarí dostať sa na zaujímavé miesta alebo podujatia, ktoré si zaslúžia priestor v našom blogu. Týmto príspevkom otvárame novú kategóriu v ktorej sa vám budeme snažiť predstaviť takéto miesta, ktoré nás pri ich návšteve zaujali. Niekedy to budú len fotografické reportáže a nebudú uverejňované chronologicky, ale podľa toho ako sa nám tie staršie podarí spracovať.
