Kallima Blog

01 NOV
2016

Opäť na Javorine

Podobne ako pred 7 mesiacmi sme sa rozhodli pre najkratšiu variantu výstupu na Javorinu, z Kubíkovho vrchu kde máme odparkované auto. Počasie je zatiaľ dosť nevľúdne a pohľady zo Šibenického vrchu do nás veľa optimizmu nevlievajú. Všade je hmlisto, bez akýchkoľvek výhľadov a vrcholky Bielych Karpát sú v oblakoch. Veríme však meteorológom ako aj radaru na Meteopresse, podľa ktorých by dnes malo byť celkom pekne.

Po vstupe na lesnú cestičku a napojení sa na hrebeňovku (Cesta hrdinov SNP) sa hmly pomaly rozpúšťajú a sem tam už vykukuje aj slnko, ktoré farbí zbytky listov na stromoch do zlatista. Hrebeňovka je veľmi príjemná s dvomi trochu príkrejšími stúpaniami.

Predpokladal som, že dnes to bude svižná prechádzka, bez môjho foto-zdržovania. Ale nestačím sa postaviť od jednej rastlinky či fotogenickej huby, to mi už Vierka ukazuje ďalšiu a tak pokračujem prískokmi vpred s nespočetnými drepmi až po lúku na Javorine.

Huby sú krásne a fotogenické, žiaľ nepoznám ich. Tak aspoň zopár fotografií pre potešenie oka. To sú len tie čo boli bezprostredne pri chodníku, v lese ich určite bolo viac.

Počasie je naozaj aspoň na chvíľu pekné a na odlesnenom hrebeni Veľkej Javoriny svieti dokonca slnko. Z vrcholu by určite boli pekné výhľady, pokiaľ by sa od Slovenska neprihnali mraky a neobalili celý Javorinský hrebeň do sivej periny.

Od Pamätníka česko-moravsko-slovenskej vzájomnosti ideme až k Holubyho chate, ale tu na severnej strane Javoriny už fúka nepríjemný vietor. Jelenec je nepretržite v mrakoch a blížia sa ďalšie. Nemá význam ísť až k nemu, šanca na lepšie počasie je mizivá.

Už sa pomaly stáva tradíciou, že posledná októbrová sobota je na Holubyho chate zasvätená tekvicovým slávnostiam - "Halloweenskému vyrezávaniu svetlonošov". Na terase chaty je ešte malá výstavka diel šikovných rúk zo soboty.

Pomaly sa poberáme na spiatočnú cestu. Sem tam sa sivá mrákava trhá, ukázalo sa na chvíľu aj slnko a dokonca sa odkryli aj krátke výhľady na Moravskú stranu. Lúku na Veľkej Javorine nakoniec opúšťame opäť v sivom oblaku.

Po vstupe do lesa oblaky a hmla pomaly miznú a pomedzi stromy nesmelo presvitá slnko. Na Šibenickom vrchu je už zas pekne a slnečno.

Po peknej túre jesennými Bielymi Karpatami, prešli sme takmer 14 km, sa cestou späť ešte zastavujeme v Novej Lhote, kde je pred obecným úradom pekná zvonička.

Posledná aktualizácia 8. novembra 2016

Autor: Jaroslav Švec
|Zobrazené 609 x|