Kallima Blog

05 JUL
2016

Okolo Vršatca

Počasie je nádherné a príjemný teplý letný deň je ideálny na výpravu do našich hôr. Tentokrát padla voľba na Vršatské bradlá. Krátko po desiatej hodine už parkujeme na hlavnom parkovisku nad Vršatským Podhradím, odkiaľ vyrážame po žltej značke miernym stúpaním do sedla pod Chmeľovou a odtiaľ chvíľami pomerne ostrým výstupom až na Chmeľovú, ktorá je druhým najvyšším vrchom Bielych Karpát s výškou 925 m n. m. Výhliadka z Chmeľovej ponúka nádherný pohľad prakticky na celé Biele Karpaty až po hrebeň Veľkej Javoriny. Podľa mapy nie sme priamo na vrchole Chmeľovej, ktorý leží o kus ďalej, kam už ale značka nevedie.

Z Chmeľovej zostupujeme naspäť do sedla, odkiaľ je zaujímavý pohľad na Vršatské hradné bralo, ktoré pri troške predstavivosti by mohlo byť také naše maličké "tepuy".

Po pravej strane turistického chodníka leží ešte jedno mohutné bralo a tým končí celá paráda Vršatských bradiel, aspoň pre túto západnú časť, pretože pri akomkoľvek náznaku chodníčka do skalnatého terénu sú pripevnené ceduľky s prísnym zákazom vstupu.

Žltá značka, spolu so značkou náučného chodníka "Okolo Vršatca" už klesá len hlbokým lesom, v ktorom sú aj vyvrátené, alebo zlomené mohutné stromy. Miestami ich treba obísť, inde sú zas prepílené, aby sa dalo pohodlne kráčať.

Zostup zo sedla až na lúky pod Babkami, odkiaľ je nádherný pohľad na bradlá nad obcou Červený Kameň, s dominantným Červenokamenským bradlom, činí asi 300 výškových metrov. Babky, severná časť Vršatských brál, charakteristická množstvom skalnatých vežičiek, sú žiaľ už čiastočne v tieni a to nielen vďaka pokročilej dennej dobe, al aj tmavým mrakom, ktoré sa kopia nad Vršatcom.

Z krásnej lúky pod Babkami, plnej lúčnych kvetov otáčame naše kroky naspäť a pokračujeme po náučnom chodníku a neskôr po modrej značke asfaltovou cestou, resp. popri nej pozdĺž východnej strany Vršatských brál.

Až z tejto strany si môžeme čiastočne vychutnať krásu skalnatých bradiel, kam nás zákazy ale nepustia a celkový dojem navyše kazia autá, ktoré jazdia po ceste.

Skalné bralá sú skutočne impozantné a už sa tešíme, že si absenciu bezprostredného kontaktu so skalnatým terénom a botanizovaním spolu s fotografovaním medzi skalami vynahradíme aspoň výstupom na hradné bralo, odkiaľ by mali byť nádherné výhľady na celý Vršatec.

Žiaľ aj na chodníku k Hornému hradu nás čaká obligátny zákaz výstupu. Prístupný je len Dolný hrad, odkiaľ je cez okná v múroch vidieť - takmer nikam. Po krátkej obhliadke skalných ruín sa pomaly vraciame k autu. Na parkovisku a okrajoch cesty je to už pomerne husté. Je tu veľké množstvo áut a ešte viac ľudí.

Flóra

Tu je aspoň krátky výber z kveteny Vršatca, čo sa mi podarilo uspojivo odfotografovať a snáď aj dobre určiť.

Celá prechádzka po náučnom chodníku mala asi 8,5 km a aj napriek určitému sklamaniu, odchádzame domov s príjemnými dojmami. Nakoniec ešte pohľad na panorámu Strážovských vrchov z úpätia Vršatského hradného brala.

Spracované 14. júla 2016

Autor: Jaroslav Švec
|Zobrazené 694 x|