05 júl
2016

Okolo Vršatca

BIELE KARPATY - trasa: parkovisko Chata Vršatec (727 m n. m.) - Rázcestie Chmeľová - Chmeľová (925 m n. m.) - Rázcestie Chmeľová - lúky pod Babkami - Sedlo Chotuč (620 m n. m.) - Vršatské Podhradie (650 m n. m.) - dolný Vršatský hrad - parkovisko Chata Vršatec (727 m n. m.); vzdialenosť 8,4 km; prevýšenie 591 m.

Krátko po desiatej hodine parkujeme na hlavnom parkovisku nad Vršatským Podhradím, odkiaľ vyrážame na malý okruh okolo Vršatských bradiel. Najskôr po žltej značke miernym stúpaním do sedla pod Chmeľovou a odtiaľ chvíľami strmým výstupom až na Chmeľovú, ktorá je druhým najvyšším vrchom Bielych Karpát s výškou 925 m n. m. Vyhliadka z Chmeľovej ponúka nádherný pohľad prakticky na celé Biele Karpaty až po hrebeň Veľkej Javoriny.

Z Chmeľovej zostupujeme naspäť do sedla, odkiaľ je zaujímavý pohľad na Vršatské hradné bralo, ktoré pri troške predstavivosti by mohlo byť také naše maličké "tepuy".

Vršatské hradné bralo zo sedla pod Chmeľovou

Po pravej strane turistického chodníka leží ešte jedno mohutné bralo a tým končí celá paráda Vršatských bradiel, aspoň pre túto západnú časť, pretože pri akomkoľvek náznaku chodníčka do skalnatého terénu sú pripevnené ceduľky s prísnym zákazom vstupu.

Jedno z mála Vršatských brál pod Chmeľovou, ktoré vidieť aj zo značkového chodníka

Žltá značka, spolu so značkou náučného chodníka "Okolo Vršatca" už klesá len hlbokým lesom, v ktorom sú aj vyvrátené, alebo zlomené mohutné stromy. Miestami ich treba obísť, inde sú zas prepílené, aby sa dalo pohodlne kráčať.

Zostup zo sedla až na lúky pod Babkami, odkiaľ je nádherný pohľad na bradlá nad obcou Červený Kameň, s dominantným Červenokamenským bradlom, činí asi 300 výškových metrov.

Dva skalnaté hrebene nad obcou Červený Kameň, ktorým dominuje Červenokamenské bradlo

Babky, severná časť Vršatských brál, charakteristická množstvom skalnatých vežičiek, sú žiaľ už čiastočne v tieni a to nielen vďaka pokročilej dennej dobe ale aj tmavým mrakom, ktoré sa kopia nad Vršatcom.

Pod Babkami

Z lúk pod Babkami, plných lúčnych kvetov, otáčame naše kroky naspäť a pokračujeme po náučnom chodníku a neskôr po modrej značke asfaltovou cestou, resp. popri nej pozdĺž východnej strany Vršatských brál.

Chotúč 795 m n. m.

Až z tejto strany si môžeme čiastočne vychutnať krásu skalnatých bradiel, kam nás zákazy ale nepustia a celkový dojem navyše kazia autá, ktoré jazdia po ceste.

Skalné bralá sú naozaj impozantné a už sa tešíme, že si absenciu bezprostredného kontaktu so skalnatým terénom vynahradíme aspoň výstupom na hradné bralo, odkiaľ by mali byť nádherné výhľady na celý Vršatec.

Žiaľ aj na chodníku k Hornému hradu nás čaká obligátny zákaz výstupu. Prístupný je len Dolný hrad, odkiaľ je cez okná v múroch vidieť - takmer nikam. Po krátkej obhliadke skalných ruín sa pomaly vraciame k autu. Na parkovisku a okrajoch cesty je to už pomerne husté. Je tu veľké množstvo áut a ešte viac ľudí.

Dolný hrad Vršatec

Flóra

Tu je aspoň krátky výber z kveteny Vršatca, čo sa mi podarilo uspokojivo odfotografovať a snáď aj dobre určiť.

Divozel čierny (Verbascum nigrum) v sedle pod Chmeľovou

Pyštek obyčajný (Linaria vulgaris)

Rozchodník biely (Sedum album)

Pamajorán obyčajný (Origanum vulgare) - lúka pod Babkami

S najväčšou pravdepodobnosťou je to nevädzovec veľkokvetý (Jacea oxylepis), rástol v hojnom počte na lúke pod Babkami. Nevädzovce sa na spoločných lokalitách často krížia a vytvárajú hybridné, vzájomne podobné skupiny rastlín, s jedincami s rôznymi kombináciami znakov

Nevädzník hlaváčovitý (Colymbada scabiosa)

Všadeprítomný pupenec roľný (Convolvulus arvensis), nechýbal ani na lúke pod Babkami. Táto poliehavá, ovíjavá, veľmi odolná burina nie je u nás pôvodná, ale už od stredoveku je v Strednej Európe zdomácnená. V minulosti sa používal aj liečivá rastlina.