Kallima Blog

16 apr
2023

Jilemnického jarná 25-ka

SÚĽOVSKÉ VRCHY - trasa: Považská Teplá, ŽS parkovisko (282 m n. m.) - Považská Teplá ZŠ štart - kyselka pod Manínom - pod Maníncom - Praznov - kontrola K1 nad Praznovom - pod Mazákovou - kontrola K2 modrá TZ pod Okrúhlym - Okrúhle (692 m n. m.) - Vrchteplá - kontrola K3 pamätník národného umelca Petra Jilemnického v Kostolci - Kostolecká tiesňava - Záskalie - Manínska tiesňava - Považská Teplá ZŠ cieľ - Považská Teplá, ŽS parkovisko (282 m n. m.); vzdialenosť 25,22 km; prevýšenie 788 m, [obuv: Freet Mudee / Freet Tundra].

Turistický pochod Jilemnického jarná 25-ka má už svoju tradíciu a dnes sa konal 46. ročník. Dávame prednosť komornejším výletom do prírody, len tak vo dvojici, no dnes sme spravili výnimku. Vybrali sme sa, pravdepodobne na najmasovejšie, jednodňové turistické podujatie na Slovensku. Registrovaných účastníkov bolo 3153, v skutočnosti bola účasť väčšia, pretože mnohí išli na výlet neskôr. Registrácia bola v areáli ZŠ v Považskej Teplej od 7:00 do 10:00, pre peších boli pripravené 3 trasy, 10 km, 15 km, a 25 km. Vybrali sme si najdlhšiu trasu okolo Veľkého Manína, cez Hoľazne a Okrúhle do Vrchteplej a naspäť cez Kostoleckú a Manínsku tiesňavu do Považskej Teplej. Počasie bolo krásne, blata na lesných cestách dosť a keďže trasa nešla po turistických značkách, ale mala vlastné značenie, boli sme na nových miestach, kde sme predtým neboli.

Registrácia v areáli ZŠ v Považskej Teplej

Vila na rázcestí v Považskej Teplej, ktorú dala v roku 1874 postaviť barónka Popperová. Býval v nej v rokoch 1922 – 1923 Martin Kukučín, ktorý sa po prvej svetovej vojne usadil na Slovensku.

Vlastné značenie. Naša je červená a až po kontrolu K1 ide spoločne so žltou trasou, dlhou 15 km.

Nad Prazdnovom. Na druhej strane pod lesom je kontrola K1.

Pohľad späť na Veľký Manín a zástup turistov.

Kontrola K1

Tu sa naša spoločná cesta s mnohými účastníkmi pochodu končí. Ako sme predpokladali, väčšina dáva prednosť kratšej trase a popod les mieri k Bosmanom ku Kostolcu.

Bosmany

Po lesných cestách obchádzame Hoľazne

Za cestou z Vrchteplej už začína ďalší hrebeň Hoľazní s Havraňou skalou

Kontrola K2 pod Okrúhlym, na modrej turistickej značke

Až vo Vrchteplej sme zistili, že niektorí turisti si najdlhšiu trasu skrátili a po modrej turistickej značke zišli rovno do Vrchteplej. Vyhli sa tak prudkému stúpaniu na Okrúhle, ale pripravili sa o krásny výhľad z jeho hrebeňa.

Pod Okrúhlym

Okrúhle (692 m n. m.)

Okrúhle • pohľad na juh takmer v strede Strážov vpravo Ostrá Malenica

Okrúhle • pohľad na západ v popredí hrebeň Hoľazní, vpravo Ostrenec a za ním Veľký Manín

Veternica iskerníkovitá (Anemone ranunculoides), Pečeňovník trojlaločný (Hepatica nobilis)
a Prvosienka vyššia (Primula elatior)

Lúky nad Vrchteplou

Takmer vo Vrchteplej

Pred nami je ešte posledných 10 km úmornej asfaltky

Opäť Bosmany, ale z druhej strany

Kontrola K3

Pôvodná budova školy (dnes Penzión Manín), v ktorej v rokoch 1932 - 1936 pôsobil ako učiteľ spisovateľ a národný umelec Peter Jilemnický. Vpravo pri budove bývalej školy je na kamennom múre osadená doska s plastikou Petra Jilemnického.

Vľavo Ostrenec (724 m n. m.), vpravo Bosmany - Skala (659 m n. m.)

V Kostoleckej tiesňave

Kostolecký dóm

Blížime sa do Manínskej tiesňavy

Berla vzpriamená (Berula erecta)

Neďaleko kempingu na začiatku Manínskej tiesňavy sa do Manínskeho potoka vlieva Teplý potok - malý pravostranný prítok, vyvierajúci pod úpätím Malého Manína. Jeho celoročná teplota je 17 - 18 °C, vyviera z hĺbky niekoľko stoviek metrov, kde má teplotu asi 30 °C. Podmienky, ktoré sa tu vyskytujú (voda nezamŕza ani v zime), sú pravdepodobne dôvodom, že tu už pomerne dlho úspešne prežíva berla vzpriamená. Nikto nevie odkiaľ sa sem dostala. V blízkom okolí nerastie a pravdepodobne najbližšia lokalita sa nachádza na rieke Turiec.

Po 6,5 hodinách rýchlej chôdze sme naspäť v areáli ZŠ v Považskej Teplej. Dostávame posledné pečiatky do našich účastníckych listov, odznaky a unavení, ale spokojní si sadáme na okraj detského pieskoviska (hľadať prázdnu lavičku sa nám nechce). Za veselého vyhrávania kapely nakŕmime hladné žalúdky, doplníme tekutiny a vydáme sa na posledných 800 metrov, na parkovisko za železničnou stanicou k autu.

Považský hrad

Podujatie bolo veľmi dobre pripravené a počasie vyšlo nad očakávanie. Ak dožijeme do budúceho roka a ešte budeme vládať chodiť, možno znovu porušíme svoje turistické zvyky a zúčastníme sa ďalšieho ročníka.

Fotografie vo väčšom rozlíšení si môžete pozrieť kliknutím na tento odkaz

Posledná aktualizácia 26. apríla 2023

Autor: Jaroslav Švec
|Zobrazené 77 x|