2019
Hoblík
Hoblík 933,6 m n. m. v Lúčanskej Malej Fatre je výrazný kužeľovitý kopec nad obcou Višňové. Z južnej strany je akoby odseknutý a nachádzajú sa tu takmer kolmé skalné bralá, dolu na úpätí zakončené sutinou. V tejto časti je jaskyňa a na skalách bola v r. 2003 vybudovaná tréningová ferrata, určená predovšetkým pre výcvik záchranárov. Zvyšné svahy Hoblíka sú tiež strmé, porastené prevažne bukovým lesom, ktorý je sem tam premiešaný ihličnanmi. Na Hoblík nevedie značkovaný chodník, ale je celkom dobre dostupný, po zreteľne vychodenom chodníku z východnej, či západnej strany.
Dnešný krátky výlet začínam na konečnej zastávke MHD v Trnovom. Odtiaľto vedie aj zelená turistická značka, ktorá obchádza Hoblík zo severovýchodnej strany, pokračuje do sedla Javorina pod Polomom a ďalej až do Vrútok. Značený chodník využívam len čiastočne a na lúkach pred Hoblíkom ho definitívne opúšťam a ďalej idem len tak za nosom a najmä strmo do kopca.
Nebol to najlepší nápad. Severný svah s nepríjemným sklonom je porastený bukmi, pod ktorými je hrubá vrstva spadnutého lístia z jesene a šmýka sa. O chvíľu sa mi v ceste začínajú objavovať skalné bralá, ktoré musím obchádzať.
Strmé stúpanie pokračuje a nie je tu ani najmenší náznak nejakej vychodenej cestičky. Podľa mapy to mám na vrchol ešte dosť ďaleko.
Asi v polovici výstupu križujem úzky chodníček. Veľmi mi nepomôže, lebo podľa mapy traverzuje Hoblík po vrstevnici. Ja sa potrebujem dostať hore a tak pokračujem vo výstupe v hustom popadanom lístí. Medzitým sa obloha zaťahuje tmavými mrakmi, ale pohľad do mobilu a na mapu ma potešil, som neďaleko vrcholu.
O chvíľu som naozaj na úzkom chodníčku, ktorý sem vedie po východnom svahu Hoblíka. Som takmer na vrchole a ďalej už pôjdem po ňom dolu do Višňového. Chodník kopíruje južnú, kolmú, skalnatú hranu Hoblíka a sú z neho pekné výhľady do Višňovskej doliny, na Lúčanskú Malú Fatru a do Žilinskej kotliny.
Hoblík 933,6 m n. m.
Dolu zostupujem chodníkom po hrane skalnatého hrebienka. Naozaj veľmi pekný zostup i keď miestami riadne strmý.
Višňové s kostolom svätého Mikuláša
Južné svahy Hoblíka na ktorých je vybudovaná cvičná ferrata.
Hrebeň Lúčanskej Malej Fatry s Minčolom a Martinskými hoľami
Pokračujem stále po hrebienku dolu.
Pod stromami ešte dokvitajú posledné lykovce jedovaté a rozkvitajú prvé zubačky deväťlisté. Na skalách je to pestrejšie. Dominujú drobné ostrice, žlté prvosienky, fialky a ešte stále do červena sfarbené skalničníky.
Zubačka deväťlistá (Dentaria enneaphyllos), prvosienka holá (Primula auricula) a fialka kopcová (Viola collina)
Lykovec jedovatý (Daphne mezereum), skalničník guľkovitý (Jovibarba globifera) a ostrica klinčeková (Carex caryophyllea)
Prevažná väčšina poniklecov slovenských je už odkvitnutá, ale napokon niekoľko kvitnúcich sa mi podarilo nájsť.
Poniklec slovenský (Pulsatilla slavica)
Niekde v tomto mieste končí ferrata, oproti na druhej strany Višňovskej doliny sa dvíha Valientov diel (Goleštan) a ďalej vidieť rozostavanú diaľnicu.
Strmý chodník pokračuje ešte kúsok lesom a navyše sa pridáva aj popadané lístie.
Žilinská kotlina spod Hoblíka, najbližšia dedinka Trnové, tam niekde som začal
S tejto strany vyzerá Hoblík celkom nenápadne, cesta vedie do sutinového kotla pod Hoblíkom, odkiaľ sa dá vystúpiť k jaskyni pod Hoblíkom a k ferrate.
Už som takmer dolu, ešte stačí zbehnúť po úzkom chodníčku a po ceste sa dostanem k zastávke autobusu.
Pri ceste sa zastavujem, aby som zväčnil práve vyrastajúce prasličky. Po 7 km končím dnešný výlet, obloha je opäť prevažne modrá a do mojej digitálnej zbierky rastlín mi pribudli ďalšie zaujímavé druhy.
Posledná aktualizácia 14. apríla 2019