23 apr
2016

Haluzice - Hájnica

Sobotňajší výlet do Haluzíc a PR Hájnica, ktorá by mala byť v rámci Slovenska miestom najsevernejšieho výskytu hlaváčika jarného. Obe lokality ležia v Bielokarpatskom podhorí, ktoré je podcelkom Považského Podolia. Je zamračené a pravdepodobne na nás spadne aj nejaká kvapka, ale na výdatný dážď to nevyzerá.

Haluzická tiesňava

Haluzická tiesňava patrí medzi ojedinelé prírodné výtvory v rámci Slovenska, pretože je stále "živá". Vznikla erozívnou činnosťou Haluzického potoka a oproti pôvodnej 30 m hĺbke a 100 m širke, je dnes o 20 m hlbšia a 100 m širšia. Tento proces naďalej pokračuje, neustále sa prehlbuje a rozširuje, steny tiesňavy sa postupne zosúvajú, na bočných svahoch sa vytvárajú ryhy, z ktorých postupne vznikli a vznikajú nové strže, čím ohrozujú aj domy postavené v blízkosti a podobne aj blízku historickú pamiatku, zrúcaninu Románskeho kostolíka s hradiskom. Je známa aj pod názvami Prierva, Haluzický výmoľ či Sprašová súteska. V roku 1963 bola vyhlásená za prírodnú pamiatku so 4. stupňom ochrany. Dnes dosahuje asi 1 km dĺžku, ale v minulosti bola kratšia.

Haluzická tiesňava od zrúcaniny kostolíka

Auto nechávame pri obecnom úrade a prvé naše kroky vedú rovno do tiesňavy, ktorú chceme prejsť od jej najvyššieho miesta, pozdĺž toku Haluzického potoka, po Lesníckom náučnom chodníku Haluzická tiesňava. Vybudovali ho v roku 2011 a zahŕňa nielen tiesňavu, ale aj priľahlý areál Románskeho opevneného kostolíka.

Asi po 500 metroch náučný chodník tiesňavu opúšťa a po prejdení lúky sa otáča k zrúcanine Románskeho kostolíka.

Zrúcanina Románskeho kostolíka s hradiskom

Prvá písomná zmienka o Kostolíku Všetkých svätých v Haluziciach (zrúcanina Románskeho kostolíka), ktorého súčasťou bol obranný múr so vstupnou vežou a strieľňami, pochádza z r. 1299. Samotná zrúcanina neskororománského jednoloďového kostolíka s polkruhovou apsidou a severnou sakristiou mala zvonicu a postupom rokov bol najskôr goticky a neskôr aj renesančne upravený. Kostol skončil svoju aktívnu éru začiatkom 19. storočia. O kostolíku sa zmieňuje aj Alois Jirásek vo svojej trilógii Bratrstvo.

Od opevnenia kostolíka je vidieť kopec Hájnica 341 m n. m., nad obcou Haluzice, kde stojí ľahko prístupná rozhľadnička.

K rozhľadni vedie z Haluzíc zelená turistická značka, po ktorej ďalej pokračujeme nad Trenčianske Bohuslavice, kde sa nachádza prírodná rezervácia Hájnica.

Je koniec apríla a príroda už hýri farbami. Na neotineu trojzubú, ktorá by sa mala vyskytovať v okolí Haluzíc, je ešte zavčasu, ale vstavače bledé nachádzame v plnom kvete.

Voskovka menšia (Cerinthe minor) a vstavač bledý (Orchis pallens)

Drevená rozhľadňa má výšku 7 m a podľa údajov na informačnej tabuli stála takmer 13 tis. EUR, z eurofondov bol príspevok takmer 11 tis EUR. Je pravda, že ponúka výhľad na okolitú krajinu, najmä na Biele Karpaty, Považský Inovec a obce Bošáckej doliny, ale výhľady by aj bez nej neboli iné. Viem si predstaviť aj rozumnejšie využitie eurofondov. Ešteže rozhľadničku postavili na kopci, pretože sú aj také čo stoja pod kopcom, ako napr. Hrajky pri Turej Lúke.

Hlaváčiky jarné sú už väčšinou odkvitnuté, ale sem tam sa nám podarí nájsť aj pekne rozkvitnuté rastliny. Rastú aj na samotnom kopci Hájnica pod rozhľadňou.

Hlaváčik jarný (Adonis vernalis)

Kamienka modropurpurová (Lithospermum purpurocaeruleum)

Po zelnej značke pokračujeme k rezervácii a na jednom mieste nám turistický chodník križuje strž.

Hranica prírodnej rezervácie Hájnica, podobne ako na iných chránených územiach aj tu to vyzerá bez majiteľa a stará ošuntelá značka nie je najlepšou vizitkou starostlivosti o chránené územie.