Kallima Blog

02 apr
2019

Cez Mravečník k Terchovskému srdcu

Cestu k rozhľadni Terchovské srdce sme poňali trochu netradične a vybrali sme sa k nej cez Mravečník, ležiaci v nadmorskej výške 992 m v Kysuckej vrchovine. Z autobusu vystupujeme vo Vyšných Kamencoch a po zelenej turistickej značke máme v pláne dostať sa dolinou popod Kykulu a Okrúhlicu do sedla Lutiška a odtiaľ potom po žltej a neskôr modrej turistickej značke až na Mravečník.

Značka po krátkom úseku dedinou, už z väčšej časti kopíruje tok potoka. Voda tečie zo všetkých strán, okraje potoka sú rozbahnené a na niektorých miestach je veľa pováľaných stromov. Čaká nás preliezačka, opatrné brodenie v mokrom substráte, ale najmä niekoľkonásobné prekonávanie, miestami dosť širokej zurčiacej riavy, čo je pre človeka menšieho vzrastu niekedy takmer neriešiteľný problém.

V hornej časti doliny je už chodník dostatočne vysoko nad potokom a tak sa nám kráča oveľa lepšie, navyše je trasa spestrená krásnymi pokrútenými stromami. Najviac nás teší, že už kvitne mnoho jarných rastlín a do digitálneho herbáru nám pribúda aj nový druh - zubažka žliazkatá, ktorej kvety nás sprevádzajú skoro po celej trase dnešnej túry.

Na mieste, kde zelená turistická značka prestáva kopírovať trasu potoka sa spája s cyklotrasou spod Mravečníka. Ešte krátky výstup do kopca a už sme nad sedlom Lutiška, odkiaľ si už vychutnávame prvé výhľady na zasneženú Malú Fatru.

Vyzerá to tak, že prišiel čas na zmenu plánovanej trasy, pretože v aplikácii Mapy.cz ktorú používame pri všetkých našich potulkách po prírode, trasa zelenej značky nezodpovedá skutočnosti. Podľa aplikácie by mala pokračovať priamo do sedla Lutiška, v skutočnosti ale kopíruje cyklotrasu, odkiaľ sú pekné výhľady na Kysuckú vrchovinu, pretože stromy sú preč.

Prehodnocujeme plánovanú trasu, vraciame sa kúsok späť a na Mravečník volíme výstup po neznačenej lesnej ceste.

Najskôr vystupujeme po suchom západnom svahu, kde sú polámané stromy z väčšej časti odstránené, ale stále máme cez čo preliezať. Aby toho nebolo málo, na severnej strane Mravečníka nás čaká výstup v snehu, kde miestami zapadáme aj vyše kolien.

Nie je to dlhý úsek a o chvíľu sme na hrane hrebeňa, odkiaľ je to po kamenistej ceste na Mravečník už len kúsok.

Hrebeň aj samotný Mravečník je čiastočne bez stromov, prípadne do neba trčia suché smrekovce. Pri dobrej viditeľnosti sú určite aj pekné výhľady. Dnes je síce pekne, ale výhľady do diaľky nie sú dobré. Na východe sa v hmle ukazujú Západné Tatry, na severe zas Veľká Rača a Pilsko, Babiu horu nevidíme. Najbližšie je Malá Fatra a jej celý hrebeň máme ako na dlani. Dokonca máme šťastie a vo výške nad nami vidíme letieť orla skalného. Je príliš vysoko, aby som dokázal spraviť s objektívom, ktorý mám so sebou, lepší záber.

Na vrchole poriadne fučí, tak sa tu dlho nezdržiavame a pokračujeme po modrej turistickej značke, ktorá je zároveň označená aj ako cyklotrasa, strmo dolu do Terchovej.

Opäť bojujeme s popadanými stromami a tesne nad rozhľadňou vchádzame do vetrom totálne zničeného lesa. Na prvý pohľad to vyzerá ako bezmyšlienková ťažba dreva, skôr si ale myslíme, že ide o likvidáciu polomu. O chvíľu sme pod lesom a vchádzame na lúku s peknými výhľadmi na rozhľadňu Terchovské srdce a časť Malej Fatry.

Rozhľadňa Terchovské srdce je vysoká 30 m, postavili ju v r. 2015 na kopci Oblaz 608 m n. m. a vedie k nej náučný chodník po modrej turistickej značke z Terchovej. Momentálne nie je veľký rozdiel, či sa pozeráme do okolia z rozhľadne, alebo spod nej. Je ale pravda, ak by tu rozhľadňa nebola, málokto by si dal námahu aby vyšiel na kopec Oblaz a kochal sa pohľadmi na Terchovú a okolie.

Záver našej 8,5 km dlhej prechádzky po Kysuckej vrchovine je asi najhorší. V hornej časti je totiž náučný chodník strmý a navyše posypaný drobnou kamenistou drvinou, čím realizátori vytvorili celkom nebezpečné suťovisko.

Posledná aktualizácia 23. mája 2019

Autor: Jaroslav Švec
|Zobrazené 247 x|