Kallima Blog

17 MAR
2017

Bledule v Rakoveckom údolí

Včera večer padlo definitívne rozhodnutie a dnes ráno sme vyrazili krížom cez Biele Karpaty, Chřiby a Litenčickú pahorkatinu do Drahanskej vrchoviny. Po necelých 2 hodinách jazdy autom, už parkujeme neďaleko Račíc, na lúke medzi desiatkami ďalších áut, blízko pomníčka miesta zoskoku sovietskej paradesantnej partizánskej skupiny Jermak. Sme na začiatku Rakoveckého údolia, ktorým vedie cyklocesta a je tu tiež náučný chodník Rakovecké údolí, tvoriaci okruh pozdĺž oboch strán toku potôčika Rakovec.

Zo začiatku kráčame po pohodlnej cykloceste, ale po chvíli na rozdiel od ostatných odbočujeme doľava, kde sa napájame na červenú turistickú značku z Račíc a ďalej už pokračujeme lesnou cestou proti smeru náučného chodníka.

Príjemnú prechádzku lesom o chvíľu strieda rozbahnená cesta, čo nás núti kráčať mimo nej, ak sa nechceme hneď na začiatku riadne zablatiť.

Na druhej strane to má aj svoju pozitívnu stránku, pretože v lese objavujeme prvé krásne rozkvitnuté pečeňovníky trojlaločné - Hepatica nobilis.

Cesta zanesená blatom, to bol len začiatok. O chvíľu sa náučný chodník mení na miesto s intenzívnou ťažbou dreva. Našťastie obedňajšia prestávka lesníkov nám zaručuje relatívne kľudný a bezpečný prechod.

Po ľavej strane sa dvíhajú svahy s roztrúsenými skalami. Miestami, pre turistu absolútne nepriechodná cesta, nás opäť núti predierať sa lesnými húštinami popri Rakoveckom potoku, kde nachádzame prvý pekný trs bledule jarnej - Leucojum vernum.

"Romantická prechádzka" náučným chodníkom nekončí. O chvíľu sa blatový chodník mení na rúbanisko s kopami popola a zapálenou čečinou. Tentokrát obchádzame nepriechodnú cestu z hornej strany.

Zdá sa, že konečne sme sa dostali do kľudnej zóny a môžeme si vychutnávať nádheru okolitých lesov. V údolí Rakovca už vidieť prvé väčšie plochy porastené bleduľami a pri malom potôčiku – prítoku Rakovca sme našli vysoký, bohato zakvitnutý krík lykovca jedovatého - Daphne mezereum.

Naľavo sa dvíhajú skalnaté svahy, so stromami s bizarnými koreňmi a na mnohých miestach sú na skalách bohaté trsy sladiča obyčajného - Polypodium vulgare.

O chvíľu križujeme po lavičke malý prítok Rakovca a opäť sme na rúbanisku. Tak to vyzerá, že dnes sa drevorubačov nezbavíme.

Až po asi 500 m začína prírodná rezervácia Rakovecké stráně a údolí bledulí. Tu schádzame z cesty a pomaly, opatrne vchádzame medzi porasty bledúľ. Sú ich tu tisícky, miestami malé trsy, inde zas malé políčka, ktoré striedajú veľké súvislé plochy, prakticky nepriechodné bez poškodenie rastliniek. Jednoducho nádhera, to treba vidieť, slovami sa to ťažko dá opísať a fotografie, všade samá bleduľa. Máme šťastie, že je pomerne sucho, pretože bledule tu rastú v mokradi na bahnistom podklade, po ktorom by sa ťažko dalo chodiť, keby bolo vlhkejšie.

Spolu s nami je tu niekoľko desiatok ľudí, ktorí prišli po cykloceste. Viacerí hľadajú cesnak medvedí, ktorý vraj po minulé roky v tomto období už mal pekné listy a teraz nemôžu nič nájsť.

Na tomto mieste je na potoku Rakovec malý brod po ktorom môžu prechádzať autá a o niekoľko metrov vyššie aj lavička pre turistov.

Okrem bledúľ a pečeňovníkov zatiaľ nekvitne ešte nič, nakoniec ešte len začína druhá polovica marca a pre mnohé rastliny je to predsa ešte veľmi zavčasu.

Pri návrate naspäť sa snažíme vyhnúť asfaltke, tak pokiaľ sa to dá ideme popri cykloceste po trávnatej lúke, po ľavej strane Rakoveckého potoka, ktorý tu vytvára pekné meandre. Aj tu sa jar prebúdza len pomaly a okrem sedmokrásky obyčajnej - Bellis perennis, nič iné nekvitne.

Po necelých 8 km sa vraciame k autu. Na lúke parkuje ešte viac áut a niektoré sú aj na druhej strane cesty. Ešte máme v pláne zastávku v Drnoviciach, kde je pekná rozhľadňa. Žiaľ počasie sa pomaly mení a na oblohe začína prevládať jednotvárna šeď.

Zámok Račice stojí na malom kopčeku nad dedinou a postavil ho v renesančnom štýle v 17. storočí na mieste bývalého hradu Hanuš Petřvaldský.

V Drnoviciach nechávame auto pri cintoríne neďaleko kostola sv. Vavrinca, odkiaľ sa po žltej a neskôr modrej turistickej značke dostaneme priamo k rozhľadni Chocholík.

Veľmi pekná, voľne prístupná, rozhľadňa na vrchu Chocholík 367 m n. m. je vysoká 26 m. Na vyhliadkovú plošinu vo výške 23 m je potrebné vyšliapať po 144 schodoch a za ideálneho počasia sú odtiaľto určite pekné výhľady na Drahanskú vrchovinu, Pálavu, Ždánický les, Chřiby, Hostýnské vrchy a Beskydy, presne tak ako sme sa dočítali na internete. Nám počasie až tak neprialo a v čase keď sme boli na rozhľadni nám poskytla pekné výhľady len na zámok Račice a na druhú stranu na Drnovice a Vyškov.

Od rozhľadne sme už dostatočne ďaleko a ako naschvál aj obloha sa presvetľuje a viditeľnosť zlepšuje.

Pri spiatočnej ceste ešte krátko zastavujeme v Nesoviciach, kde je priamo pri ceste postavená pekná kaplnka Jana Nepomuckého so zvonicou, pôvodom z r. 1936. Našťastie teraz pred ňou nie je žiadne auto a aj obloha je oveľa krajšia ako doobeda.

To je už pre dnešok definitívny koniec, ešte nás čaká takmer 80 km a budeme doma.

Posledná aktualizácia 19. apríla 2017

Autor: Jaroslav Švec
|Zobrazené 146 x|